Kríza na ukrajine: Rusko stále drží svojich vojakov na území Bieloruska
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho spojenec bieloruský Prezident Alexander Lukašenko predĺžili vojenské cvičenia, ktoré sa mali skončiť v nedeľu.
Vo vyhlásení sa uvádza „zhoršenie situácie“ na východe Ukrajiny ako jeden z udávaných dôvodov je ponechanie odhadom 30 000 ruských vojakov v Bielorusku.
Tento krok len zvyšuje obavy, že Rusko plánuje inváziu na Ukrajinu, ktorá má dlhú hranicu s Bieloruskom.
Západní lídri obvinili Moskvu, že hľadá zámienku na vyslanie ich vojakov.
Rusko poprelo, že by plánovalo napadnúť svojho suseda.
Americký minister zahraničia Antony Blinken povedal, že predĺženie vojenských cvičení ukazuje, že svet je na pokraji vojny.
Spravodajkyňa pre východnú Európu Sarah Rainsfordová uviedla, že oznámenie – uskutočnené bieloruským ministerstvom obrany – je ďalším silným signálom, že Rusko nie je pripravené ustúpiť vo svojom spore so západnými krajinami ohľadom Ukrajiny.
Oznámenie sa tiež časovo zhodovalo s ďalšími explóziami ktoré sa udiali vo východnej ukrajinskej konfliktnej zóne.
Z mesta Doneck ovládaného separatistami bolo počuť detonácie, pričom obe strany uviedli, že sa dostali pod takžú palbu.
Keď v nedeľu ráno v Donecku prepukli výbuchy, Ruskom podporovaní povstalci v Luhansku obvinili vládne sily z prekročenia frontovej línie s cieľom uskutočniť útok, pri ktorom zahynuli dvaja civilisti. Pre toto tvrdenie nebol poskytnutý žiadny dôkaz, no ruskí vyšetrovatelia začali vyšetrovanie.
Povstalci a vládne sily sa v nedeľu niekoľkokrát obviňovali z porušovania prímeria. Dvaja ukrajinskí vojaci zahynuli v sobotu, keď medzinárodní pozorovatelia informovali, že porušovanie prímeria sa tento týždeň dramaticky zvýšilo.
Tisíce civilistov je evakuovaných zo separatistických území do Ruska, zatiaľ čo muži v bojovom veku sú mobilizovaní do boja.
Obyvateľka, Tatyana ktorá sa pripravovala na odchod z Donecka do Ruska autobusom so svojou štvorročnou dcérou, pre tlačovú agentúru Reuters povedala: “Je to naozaj desivé. Vzala som si všetko, čo som mohla uniesť.”
Frontové línie na východe Ukrajiny sú len zriedka tiché – prinajmenšom medzi rebelmi podporovanými Kremľom a ukrajinskými silami dochádza k ostreľovaniu. Nateraz sú však veľké zbrane neni použite. V posledných dňoch došlo k delostreleckej a mínometnej paľbe. Sami sme to počuli na frontových pozíciách v Novotroitske.
Pešo sme sa dostali do zákopov, kde sneh vystriedal savé vrstvy blata. Dvadsaťštyriročný Taras nám na strážnej pozícii s pieskom povedal, že tri dni prebiehal silný požiar. „Myslím si, že Putin to robí zámerne, aby nás vyprovokoval,“ povedal. “Situácia sa zhoršila, ale tolerujeme to a čakáme.”
Ukrajinské sily tvrdia, že majú rozkaz neopätovať paľbu – okrem výnimočných prípadov – keďže Rusko „hľadá akúkoľvek zámienku na inváziu“.
Rusko podľa odhadov USA zhromaždilo až 190 000 vojakov vrátane separatistických síl v Doneckej a Luhanskej oblasti.
O napätí na východe Ukrajiny v nedeľu v telefonáte diskutovali francúzsky prezident Emmanuel Macron a ruský líder Vladimir Putin. Putin obvinil ukrajinskú armádu z eskalácie napätia v Donbase.
Francúzsko uviedlo, že dvojica súhlasila s prácou na prímerí na kontaktnej línii na východe Ukrajiny.
Západní lídri medzitým pripravujú sankcie proti Rusku v prípade invázie.
Britský premiér Boris Johnson povedal , že sankcie ich zasiahnu “veľmi veľmi tvrdo”. Povedal, že videl dôkazy, že Rusko plánuje “najväčšiu vojnu v Európe od roku 1945”.
Predseda Európskej rady Charles Michel uviedol, že EÚ je pripravená uvaliť na Kremeľ rozsiahle sankcie – v prípade potreby dokonca poškodiť jeho vlastnú ekonomiku – s cieľom čeliť ruskej vojenskej agresii.
Putin žiadal záruky, že NATO neprijme Ukrajinu, bývalý sovietsky štát s úzkymi väzbami na Rusko, pričom západná aliancia popiera, že by predstavovala pre Rusko akúkoľvek hrozbu.
Existujú obavy, že ruská vojenská intervencia by mohla začať vojnu ešte krvavejšiu ako konflikt na východe Ukrajiny, ktorý si vyžiadal najmenej 14 000 životov.
