Afganistan: Lekári uviedli, že pri stredajšom zemetrasení mohlo prísť o život veľa detí.
Pri katastrofe zahynulo viac ako 1000 ľudí a záchranárov brzdí silný dážď, zanedbané zdroje a členitý terén.
Zemetrasenie s magnitúdou 6,1 pochovalo najmenej 1000 ľudí v troskách zničených domov, často z hliny.
Talibanské úrady vyzvali na ďalšiu medzinárodnú pomoc. Ťažko zasiahnuté sú aj komunikačné siete.
Päť lôžok ostava z 500 na afganskej klinike pre zemetrasenie
Organizácia Spojených národov je medzi tými, ktorí sa snažia poskytnúť núdzové prístrešie a potravinovú pomoc odľahlým oblastiam v najhoršie zasiahnutej provincii Paktika.
Preživší a záchranári informovali o dedinách, ktoré boli úplne zničené v blízkosti epicentra zemetrasenia, o zničených cestách a vežiach mobilných telefónov – a o svojich obavách, že počet obetí ešte porastie. Zranenia utrpelo aj približne 1500 ľudí, uvádzajú úrady.
Väčšina doteraz zistených obetí bola v okresoch Gayan a Barmal v Paktika. Miestni hlásia, že desiatky dedín sa zrútili.
Jedna žena v nemocnici v hlavnom meste Paktika novinárom povedala, že prišla o 19 členov rodiny.
“Sedem v jednej izbe, päť v druhej, štyria v ďalšej a potom traja v ďalšej, všetci boli zabití v mojej rodine,” povedala z nemocničného lôžka.
“Ozval sa rachot a moja posteľ sa začala triasť,” povedal ďalší preživší Shabir.
“Strop spadol. Bol som uväznený, ale videl som oblohu. Mal som vykĺbené rameno, bolela ma hlava, ale dostal som sa von. Som si istý, že sedem alebo deväť ľudí z mojej rodiny, ktorí boli v tej istej miestnosti ja som mŕtvy.”
Jedna matka šiestich detí, ktorá bola ťažko zranená pri zemetrasení, Bibi povedala, že mnohí v jej dedine zahynuli, vrátane siedmich členov jej vlastnej rodiny.
“Sme veľmi chudobní. Nemôžeme znovu rekonštruovať naše domovy,” povedala. “Nemáme čo jesť.”
Všetky zásoby jedla jej rodiny sú pochované pod troskami.
„Nie je kam ísť,“ dodala. “Žiadam Taliban, aby znovu postavil naše domy.”
Údolia preplnené tragédiou
Secunder Kermani, korešpondent pre Afganistan a južnú Áziu
Všetci dedinčania, ktorých stretneme, nám chcú ukázať, aké škody na ich domovoch spôsobilo zemetrasenie.
Stratili svoje domovy, živobytie a blízkych. Majetok je roztrúsený medzi troskami: z trosiek trčia prikrývky, hrnce, postele.
Dedinčania chcú, aby svet videl, ako boli ich životy zdevastované, ale aj hmatateľnejšie, aby boli ich mená pridané do schém distribúcie pomoci. Na scénu zasiahlo množstvo humanitárnych agentúr, ale je jasné, že je potrebná ďalšia pomoc.
Jeden muž, ktorého stretávame, sa práve vrátil do svojej dediny z Pakistanu, kde pracuje ako robotník. Pri zemetrasení zahynulo 20 členov jeho rodiny vrátane jeho dcéry.
Ďalší, starší muž je teraz zodpovedný za svojich päť malých vnúčat – po smrti ich otca. Údolia sú tu plné tragédií.
Mnohé z rodín teraz žijú v provizórnych stanoch, lemovaných troskami domov, ktoré tak tvrdo postavili.
