Kríza na Ukrajine: Svetoví lídri zintenzívňujú rozhovory uprostred obáv z invázie
Svetoví lídri zintenzívňujú úsilie o zníženie napätia ohľadom Ukrajiny, keďže narastajú obavy z ruskej invázie.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v Moskve stretáva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, zatiaľ čo americký prezident Joe Biden hostí nemeckého kancelára Olafa Scholza vo Washingtone.
Rusko má v súčasnosti na ukrajinských hraniciach sústredených viac ako 100 000 vojakov.
Západné mocnosti obviňujú krajinu z plánovania invázie, čo Rusko opakovane poprelo.
Americkí predstavitelia v nedeľu uviedli, že Rusko zhromaždilo 70 % vojenských síl potrebných na rozsiahlu inváziu.
Moskva v posledných týždňoch požadovala, aby západná vojenská aliancia NATO zakázala Ukrajine stať sa jej členom a aby skupina znížila počet svojich vojakov vo východnej Európe.
NATO obe požiadavky odmietlo. Namiesto toho navrhla rozhovory o iných oblastiach, ako je obmedzenie jadrových zbraní.
Napätie medzi Ruskom, Ukrajinou a Západom prichádza takmer osem rokov po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský južný polostrov Krym a podporilo krvavé povstanie vo východnej oblasti Donbasu.
Moskva obviňuje ukrajinskú vládu, že neimplementovala dohodu z Minska – medzinárodnú dohodu podporovanou Nemeckom a Francúzskom o obnovení mieru na východe, kde povstalci podporovaní Ruskom kontrolujú rozsiahle územia a od roku 2014 bolo zabitých najmenej 14 000 ľudí.
Macron je „optimistický“
Francúzsky prezident, ktorý by sa mal v apríli uchádzať o znovuzvolenie, by mal v pondelok večer v ruskej metropole rokovať s Putinom. Dvojica neskôr usporiada spoločnú tlačovú konferenciu.
“Som primerane optimistický, neverím na spontánne zázraky,” povedal Macron novinárom po pristátí v Moskve. Macron v utorok odletí do ukrajinského hlavného mesta Kyjeva na rozhovory s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Macron pred cestou pre francúzske noviny povedal, že verí, že dohoda o Ukrajine je na dosah, a povedal, že Rusko má právo vyjadriť svoje vlastné bezpečnostné obavy.
Cieľom Ruska nebola “Ukrajina, ale vyjasnenie pravidiel… s NATO a EÚ”, povedal.
Ale Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Putina, skazil očakávania týkajúce sa pondelkových rozhovorov.
V posledných dňoch nebolo “nič nové v téme bezpečnostných záruk pre Rusko”, povedal v citáciách zverejnených tlačovou agentúrou Reuters. “Situácia je príliš zložitá na to, aby sme v priebehu jedného stretnutia mohli očakávať rozhodujúce prelomy.”
Nemecký kancelár Olaf Scholz odletel do Washingtonu na rokovanie s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Prichádza po verejnej kritike Nemecka doma aj v zahraničí za to, že nerobí dosť na podporu Ukrajiny. Zatiaľ čo pán Scholz povedal, že Rusko zaplatí “vysokú cenu” za inváziu, jeho krajina odmietla poslať na Ukrajinu zbrane.
V pondelok však nemecký minister obrany oznámil, že krajina vyšle do Litvy ďalších 350 vojakov, aby tam posilnili prítomnosť NATO. V krajine je už umiestnených 500 nemeckých vojakov.
Vedúci predstavitelia USA a Nemecka budú pravdepodobne diskutovať o Nord Stream 2, kľúčovom plynovode vedúcom z Ruska do Nemecka. USA pohrozili zastavením otvorenia ropovodu, kým Nemecko len uviedlo, že nevylučuje uvalenie sankcií.
Biden a Scholz po diskusii v pondelok usporiadajú aj tlačovú konferenciu.
Rovnako ako Macron, aj nemecká kanclér zamieri koncom tohto týždňa do Kyjeva na ďalšie rokovania.
Na inom mieste v pondelok britský minister obrany Ben Wallace oznámil, že jeho krajina pošle ďalších 350 vojakov do Poľska uprostred napätia okolo Ukrajiny, aby „vyslal silný signál, že Británia a Poľsko stoja bok po boku“.
