Rusko požadovalo prísne obmedzenia aktivít vojenskej aliancie NATO vedenej USA v krajinách východnej Európy.
Požiadavky, ktoré pravdepodobne nebudú splnené, prichádzajú uprostred obáv Západu, že Rusko plánuje napadnúť svojho suseda Ukrajinu.
Rusko to však popiera no chce, aby NATO vylúčilo možnosť, že by sa Ukrajina a iní pripojili ku tejto aliancii. USA uviedlo, že sú otvorení rozhovorom, ale predložia na stôl aj svoje vlastné obavy.
“Posledných dvadsať rokov sme viedli s Ruskom dialóg o otázkach európskej bezpečnosti,” povedal v piatok poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
“Niekedy to prinieslo pokrok, niekedy to uviazlo na mŕtvom bode, ale v zásade sme pripravení na dialóg.”
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová v piatok pred novinármi povedala, že USA nepôjdu do rokovania samy: “Bez našich európskych spojencov a partnerov sa nebudú konať žiadne rozhovory o európskej bezpečnosti.”
NATO, ktoré bolo pôvodne založené na obranu Európy pred možnými hrozbami zo strany bývalého Sovietskeho zväzu, má svoje sily v pobaltských republikách a Poľsku.
Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov uviedol, že Rusko dalo USA a NATO dva návrhy zmlúv. Neexistovala iná možnosť, povedal, pretože “stav vzťahov medzi Ruskom a kolektívnym Západom je úplne bez dôvery”.
V návrhoch Rusko uvádza sériu radikálnych požiadaviek, ktoré vyžadujú, aby krajiny, ktoré vstúpili do NATO po páde Sovietskeho zväzu, nerozmiestňovali jednotky ani zbrane v oblastiach, kde by sa mohli považovať za hrozbu pre Rusko. Ťažké bombardéry a vojnové lode by sa nedostali do oblastí mimo ich národného vzdušného priestoru alebo vôd, z ktorých by mohli zaútočiť.
To by znamenalo, že NATO nebude hrať žiadnu rolu v žiadnej z troch pobaltských republík alebo v Poľsku. A NATO by sa muselo vzdať akýchkoľvek plánov Ukrajiny a Gruzínska, aby sa nakoniec pridali k západnej aliancii.
Diplomacia je umenie možného. No bola… až doteraz.
Je prakticky nemožné si predstaviť, že by USA a NATO podpísali návrhy dokumentov, ktoré vypracovali ruskí diplomati, bez výrazných zmien.
Rusko žiada veto o tom, kto vstúpi do Aliancie. NATO už mnohokrát povedalo, že Moskva nemôže rozhodovať o tom, kto sa stane členom.
Navyše, Rusi chcú otočiť čas späť na máj 1997. Akákoľvek krajina, ktorá sa pripojila k aliancii NATO po tomto dátume, nebude mať povolené jednotky ani zbrane NATO. Ako by to vnímali pobaltské štáty, ktoré považujú Rusko za potenciálnu hrozbu?
Moskva veľmi dobre vie, že vyžaduje veci, ktoré Západ nedokáže splniť, tak aký je dôvod ?
Možno vyjednávacia taktika. Požiadajte svet a dúfajte, že získate ďalšie ústupky.
Konflikt na východe sa začal v apríli 2014 a vyžiadal si viac ako 14 000 obetí.
Budovanie ruských síl v oblastiach za ukrajinskými hranicami však vyvolalo obavy z ďalšej ruskej invázie.
Lídri EÚ na summite vo štvrtok neskoro večer varovali, že akákoľvek agresia bude mať “masívne následky a vysoké náklady” a hovorili o reštriktívnych opatreniach, pričom vyzvali na diplomatické úsilie na vyriešenie nárastu napätia.
Diplomacia by sa podľa nich mala zamerať na štvorstranný dialóg medzi Parížom, Berlínom, Kyjevom a Moskvou, známy ako normandský formát. Rusko sa výrazne radšej sústredilo na rozhovory s USA.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg varoval, že Rusko zvyšuje, nie redukuje počet svojich vojakov na hranici s „vojkami pripravenými na boj, tankami, delostrelectvom, obrnenými jednotkami, bezpilotnými lietadlami [a] systémami elektronického boja“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že by uprednostnil okamžité uvalenie sankcií skôr, ako Rusko podnikne akúkoľvek vojenskú akciu.
Ukrajina má spoločné hranice s EÚ aj Ruskom, s ktorými má hlboké sociálne a kultúrne väzby.
